150. výročie narodenia Otca národa - Andreja Hlinku

          Dňa 24.9.2014 sa v historickej budove Národnej Rady SR v Bratislave konalo slávnostné zhromaždenie pod záštitou podpredsedu Národnej Rady SR Jána Figeľa, na ktorom si široká verejnosť pripomenula 150. výročie narodenia kňaza, národovca a politika Andreja Hlinku. V preplnenej sále zaznela na úvod slovenská hymna. 

V slávnostnom príhovore Ján Figeľ pripomenul, že Andrej Hlinka vždy pevne stál pri ľudoch a slovenskom národe, zabránil komunizmu, ktorý sa šíril v okolitých krajinách. Pripomenul, že Hlinka mal dve cnosti, ktoré sú vzácne a silne inšpirujúce aj pre súčasnosť – vernosť a vytrvalosť. Vernosť v Boha a vytrvalosť v boji za slovenský národ myšlienkami, presvedčením, životom, vyznávaním ľudských hodnôt.

Ušlachtilú prácu Andreja Hlinku pripomenul aj nitriansky biskup Viliam Judák. Andrej Hlinka sa snažil prebudiť ľud zo sociálnej biedy a nevedomosti. Bojoval proti materializmu. "Hlinka patrí medzi naše najvýznamnejšie osobnosti. Bol tvorcom slovenskej samostatnosti i štátnosti," povedal v príhovore historik Róbert Letz.Primátor mesta Ružomberok Ján Pavlík oboznámil prítomných s podujatiami o osobnosti Andreja Hlinku, ktoré sa konajú v súvislosti s predmetným výročím počas Hlinkových dní v Ružomberku.

Ako kňaz zakladal rôzne spolky (spolok striedmosti, spolok úverný a potravinový) a organizoval prednášky, ktorými sa snažil o zlepšenie sociálnych pomerov farníkov. V tomto období sa začal zapájať do politického života.

Založil kníhtliačiareň Lev, jej úlohou bolo nábožensky, kultúrne a národne formovať slovenského človeka.

Bol spoluzakladateľom Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá sa v Martine 30. októbra 1918 vyslovila za vznik česko-slovenského štátu. Po vzniku Československej republiky však ostro kritizoval zánik slovenských reprezentatívnych orgánov a neriešenie štátoprávneho postavenia Slovenska v spoločnej republike. Požadoval autonómiu na základe výsledkov Pittsburskej dohody z mája 1918.

 Od roku 1920 bol Andrej Hlinka predsedom Spolku sv. Vojtecha. V roku 1924 dostal titul pápežského komorníka, v roku 1927 sa stal apoštolským protonotárom. V roku 1925 sa SĽS premenovala na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS). Bol jej poslancom v pražskej poslaneckej snemovni a v rokoch 1921-1938 predsedom jej parlamentného klubu. 

Telesné pozostatky A. Hlinku boli najprv uložené na ružomberskom cintoríne a 31. októbra 1938 slávnostne prenesené do mauzólea pri ružomberskom farskom kostole. Pred príchodom Červenej armády ich v marci 1945 odviezli na neznáme miesto na Slovensku.

Slávnostné zhromaždenie pod záštitou podpredsedu Jána Figeľa usporiadalo Združenie kresťanských pracovníkov kultúry, Matica Slovenská, Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie a spoločnosť Andreja Hlinku v spolupráci s Nadáciou Antona Tunegu, Združením kresťanských podnikateľov a manažérov SR.

Pridať nový komentár