Farár Vladimír Maslák: „Za každým jedným človekom vidím osud, o ktorý má zmysel bojovať“

Kláštore pod Znievom našli domov ľudia, ktorí sa ocitli na pokraji spoločnosti. Zariadenie Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu.

Myšlienka pomoci ľuďom v núdzi sprevádza socovského farára celý život. Je presvedčený, že právo na dôstojný život a bývanie má každý človek.

Pán farár, pomáhate ľuďom závislým od hazardu, alkoholu a iných návykových látok, ktorí zostali aj bez domova. Kedy vo vás dozrelo toto presvedčenie?

Naša farnosť je zasvätená svätému Mikulášovi, napĺňame vlastne jeho posolstvo pomoci blížnemu. S priestormi nám pomohol biskup Rudolf Baláž, ja som prispel skúsenosťami z čias môjho pôsobenia v resocializačnom zariadení v Koši. Ľudia so závislosťou majú dosť vlastného trápenia, potrebujú niekoho, kto im pomôže niesť ťažký kríž. Najlepšie zapojením do bežného života, potrebujú zamestnanie aj domov. Starajú sa o kláštor, je tu čo opravovať, a keď treba, dokážu pomôcť aj s rôznymi prácami či už v obci alebo jej blízkom okolí.

Mali ste od prvého momentu jasno v tom, že v Kláštore pod Znievom vybudujete útulok pre ľudí bez domova?

Nie, to vôbec. Prvá myšlienka totiž hovorila o otvorení resocializačného zariadenia, ale po komunikácii na Úrade Žilinského sme zriadili útulok pre ľudí bez domova, pretože resocializačné zariadenia v kraji sú. Začali sme teda útulkom. Ľudí, ktorí sú u nás už rok a opäť si osvojili sociálne a pracovné návyky v takej miere, že sa dokážu zaradiť späť do života, odchádzajú do Domu na polceste. Tam sú už ľudia, ktorí chodia do práce. Vykonávajú rôzne práce, či v stolárstve, neografii alebo aj hospodárstve. Základom je, aby sa dokázali vrátiť do reálneho života. Tento rok sme zriadili aj zariadenie pre seniorov. Matka Tereza raz povedala, že ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, nás zároveň aj obohacujú.

Sú výsledky vašej práce merateľné? Dostane sa vám zadosťučinenia aspoň vo forme vďaky tých, ktorým zachraňujete životy?

Faktom je, že spoločnosť sa na týchto ľudí pozerá často aj právom veľmi kriticky, ja by som ale za nich dal aj vlastný život. Pre mňa sú silnými osobnosťami. Dennodenne sa presviedčam o tom, ako veľmi si vážia pomoc, ktorej sa im dostáva. V zariadení máme aktuálne 130 ľudí. Najväčší počet ľudí, ktorí k nám prichádzajú, je zo Žilinského kraja. Stáva sa, že prídu aj ľudia, ktorí žijú pár rokov na ulici a sú napríklad z východného Slovenska. Postaráme sa aj o nich. Človek, ktorý sem príde, nemá nič. Žiadne doklady, ani kartičku poistenca či zdravotnú kartu. Niektorí akoby už ani neexistovali. Ja však vidím za každým jedným človekom osud, o ktorý má zmysel bojovať.

Existujú aj pravidlá, ktorými sa v zariadení Dobrý pastier riadite?

Pravidlá máme aj nemáme. Pomoc poskytneme všetkým. Ak by som ale mal byť konkrétny, tak žiaden alkohol, to je u nás jedno z najdôležitejších pravidiel. To druhé hovorí o tom, že každý, kto k nám príde, musí pracovať. Prácou na hospodárstve, pri dobytku a na pôde, dokážeme vypestovať zemiaky, vychovať dobytok na mäso. Tým vytvárame priestor, aby sme mohli pomáhať ďalším. Finančné sme totiž na tom tak, že na 45 ľudí nám poskytuje VUC dotáciu. Ale práve vďaka tomu, že máme hospodárstvo, dobytok a pôdu, o ktorú sa takto staráme, vieme pomôcť aj ďalším ľuďom. Všetci, ktorí bývajú v našej veľkej rodine, musia pracovať. Od rána do štvrtej poobedia vlastne prebieha pracovná terapia.

Pomôže vám teda každé euro navyše. Je to tak?

Vždy som rád, keď sa nájdu ľudia, ktorí prispejú na charitu a pomáhajú tak tým, ktorí sa ocitli na pokraji spoločnosti. Patrí im za to úprimné Bohu vďaka.

Opýtali sme sa Pavla Abrhana, podpredsedu KDH pre obranu a politickú stratégiu

V Kláštore pod Znievom ste podporili dobrú vec, prečo ste si vybrali práve zariadenie Dobrý pastier?

Oslovil ma prístup ľudí okolo pána farára Vladimíra Masláka. Zariadenie Dobrý pastier nečaká iba na dotácie z prostriedkov VÚC, potrebné financie si zabezpečuje aj svojpomocne, na čom sa podieľajú práve ľudia, ktorí sa tu snažia o návrat do spoločnosti. Chovajú ovce aj kravy, spracovávajú výrobky. Veľmi sa mi páči takýto prístup, vlastne učí všetkých, že z vlastných problémov sa môžu dostať len poctivou prácou. Aj v tomto zariadení platí ako v celej spoločnosti, že zlepšovanie životnej úrovne sa začína prácou. Pán farár Maslák žije s týmito ľuďmi, dôverne pozná ich problémy aj ťažkosti a práve on ich vedie k tomu, aby sa sami postavili aj ekonomicky na vlastné nohy, dokonca im pomáha hľadať prácu. Je to vzácny, skromný a obetavý človek zároveň, bolo mi cťou podporiť ho pri plnení jeho ušľachtilého poslania.

Ako sa dívate na myšlienku sociálnej pomoci? Kde končí úloha štátu a nastupuje pomoc blížneho?

 KDH sa snaží uplatňovať princíp subsidiarity, problémy by sa teda mali riešiť na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Život však prináša aj situácie, keď už nevie pomôcť ani obec, ani vyšší územný celok a ani štát so svojou sociálnou sieťou. Vtedy musí podľa nášho presvedčenia nastúpiť solidarita spoluobčanov a niet nič lepšieho, ako je osobný príklad. Som presvedčený, že takto by mali postupovať všetci tí, ktorí majú materiálne predpoklady, politikov nevynímajúc, preto som sa rozhodol prispieť na dobré dielo.

Opýtali sme sa Pavla Abrhana, podpredsedu KDH pre obranu a politickú stratégiu

V Kláštore pod Znievom ste podporili dobrú vec, prečo ste si vybrali práve zariadenie Dobrý pastier?

Oslovil ma prístup ľudí okolo pána farára Vladimíra Masláka. Zariadenie Dobrý pastier nečaká iba na dotácie z prostriedkov VÚC, potrebné financie si zabezpečuje aj svojpomocne, na čom sa podieľajú práve ľudia, ktorí sa tu snažia o návrat do spoločnosti. Chovajú ovce aj kravy, spracovávajú výrobky. Veľmi sa mi páči takýto prístup, vlastne učí všetkých, že z vlastných problémov sa môžu dostať len poctivou prácou. Aj v tomto zariadení platí ako v celej spoločnosti, že zlepšovanie životnej úrovne sa začína prácou. Pán farár Maslák žije s týmito ľuďmi, dôverne pozná ich problémy aj ťažkosti a práve on ich vedie k tomu, aby sa sami postavili aj ekonomicky na vlastné nohy, dokonca im pomáha hľadať prácu. Je to vzácny, skromný a obetavý človek zároveň, bolo mi cťou podporiť ho pri plnení jeho ušľachtilého poslania.

Ako sa dívate na myšlienku sociálnej pomoci? Kde končí úloha štátu a nastupuje pomoc blížneho?

KDH sa snaží uplatňovať princíp subsidiarity, problémy by sa teda mali riešiť na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Život však prináša aj situácie, keď už nevie pomôcť ani obec, ani vyšší územný celok a ani štát so svojou sociálnou sieťou. Vtedy musí podľa nášho presvedčenia nastúpiť solidarita spoluobčanov a niet nič lepšieho, ako je osobný príklad. Som presvedčený, že takto by mali postupovať všetci tí, ktorí majú materiálne predpoklady, politikov nevynímajúc, preto som sa rozhodol prispieť na dobré dielo.