JÁN FIGEĽ: „Dnešná situácia na Slovensku volá po zodpovednosti a zdravom rozume.“

Svoje päťapolročné pôsobenie v pozícii prvého eurokomisára predseda KDH Ján Figeľ zachytil v knihe V centre spoločnej Európy. Profesionálne, ale aj osobné zážitky z diania v európskom centre predstavil v piatok na pôde univerzitnej knižnice v Košiciach. V centre spoločnej Európy je názov vašej knihy, ktorú ste v piatok prezentovali v Univerzitnej knižnici v Košiciach. Kniha obsahuje množstvo osobných skúsenosti z Európy. Čo vás viedlo k tomu, aby ste svoje myšlienky položili aj na papier?

Bol som prvým slovenským eurokomisárom. Bola to pre mňa česť i výnimočná skúsenosť. Chcel som zachytiť prvé roky Slovenska v Európskej únii a podeliť sa so spoluobčanmi o pohľad na témy, ktoré považujem za rozhodujúce pre formovanie spoločnosti a Európy, a to hlavne vzdelávanie a kultúru. V knihe je osem kapitol a mnoho fotografií z mojich stretnutí a rokovaní. Takto som pre pamäť a prichádzajúce generácie zachytil aj proces negociácií a vstupu Slovenska do EÚ v knihe Dozrievanie pre Európu s podtitulom Kronika hlavného vyjednávača. Veľa študentov ju používa pri prácach o európskej integrácii.

José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, v predslove vašej knihy použil veľmi uznanlivé slová. Počas piatich rokov, keď ste s ním pracovali, zhodnotil ako roky, kedy s ním pracoval spoľahlivý a hodnotný člen jeho Komisie. Podľa neho ste zanietene a oddane slúžili Európe, ale ako syn Slovenska ste nikdy nezabudli na svoje korene... Ako vnímate politické dianie na Slovensku teraz?

Kvôli ťaživej ekonomickej situácii a nedostatku odvahy k ozdraveným zmenám padajú vlády. Tá naša bola v zodpovednom úsilí zastavená vlastným koaličným partnerom po 15 mesiacoch práce. Je to škoda, ako finančná, tak aj politická. Je však jasné, že potrebujeme stabilné euro i stabilnú vládu. Populizmus je lákavý, ale veľmi drahý vo svojich dôsledkoch. Proslovenský postoj treba hľadať v súlade s proeurópskym. Vernosť vlasti a pokojná, prosperujúca Európa spolu súvisia. Dnešná situácia na Slovensku volá po zodpovednosti a zdravom rozume. Snažím sa do tohto postoja prinášať skúsenosti a vzťahy z Bruselu. Napríklad tento týždeň na moje pozvanie navštívil Bratislavu taliansky kolega, predseda UDC, Rocco Buttiglione.

Od vášho návratu na Slovensko prešiel už nejaký ten čas. Neľutujete návrat do rodnej krajiny? Predsa len, politická situácia u nás je momentálne veľmi napnutá a aj voliči sú viac-menej znechutení. Myslíte, že to bude možno ďalší námet na napísanie knihy?

Známe príslovie hovorí, že všade je dobre, ale doma je najlepšie. V zmysle vzťahov to platí aj v mojom živote. Ale skrátil som svoje pôsobenie v Bruseli a vrátil sa domov pred dvoma rokmi nie preto, aby som niečím bol, ale aby som niečo dobré, rozumné pre svoju krajinu urobil. Prevzal som KDH, ktoré sa od novembra ‚89 usiluje o rozvoj Slovenska na osvedčených hodnotách a o európsku perspektívu pre všetkých, vrátil som ho do vlády a otvoril KDH pre mladých. Mal som odvahu zastaviť miliardové kšefty našich predchodcov s PPP projektmi a zadlžovanie železničných spoločností. Musel som zniesť veľa atakov, zažiť osočovanie. Neľutujem svoj skorší návrat, ak to pomáha dobrej veci. Rozbehli sme 65 km nových diaľnic za primerané ceny, dávame do poriadku cesty, zdravotníctvo, pribúdajú nám nové vlaky i cestujúci, rozvíja sa cestovný ruch. Verím, že Slovensko bude v týchto pozitívnych trendoch pokračovať aj po marcových voľbách. Neviem, čo ma ešte v živote čaká, ale všetko spájam s nádejou. Napísať knihu je namáhavé, aj keď povzbudivé. Uvidíme. Najdôležitejšiu knihu však píše každý z nás - je to kniha nášho života.