Nitrianskému kraju pomohla dostavba R1 a investovanie do obnovy ciest

Ján Figeľ, prvý podpredseda vlády a predseda KDH: „Nitrianskému kraju pomohla dostavba R1 a investovanie do obnovy ciest“

 

Ján Figeľ bol ako prvý slovenský eurokomisár pri dôležitých rokovaniach o vstupe našej krajiny do Európskej únie. V pozícii prvého podpredsedu vlády SR a ministra dopravy dokázal, že k problémom sa stavia tvárou v tvár. Čo si myslí predseda KDH o politickom vývoji Slovenska, a o tom, čo urobilo KDH pre Nitrianky kraj, prezradil v nasledujúcom rozhovore.

História si vás bude pamätať ako hlavného vyjednávača pre rokovania o vstupe Slovenska do Európskej únie, boli ste tiež prvým slovenským eurokomisárom. Ako sa spätne dívate na tieto etapy, v ktorých sa písali novodobé dejiny našej republiky?

Bol to veľmi dôležitý proces, ktorý nielen završuje emancipáciu Slovenska v modernej Európe, ale aj ponúka príležitosť pre jeho celkový rozvoj. Bol som pri tom veľmi blízko, pred vstupom i po vstupe. Zachytil som tento prelom a skúsenosti v dvoch kronikách – knihách. Prvá sa nazýva Dozrievanie pre Európu, druhá V centre spoločnej Európy. Je to svedectvo, ktoré využívajú hlavne študenti. Je treba pamätať na úsilie predkov, ktorého výsledkom je naša sloboda a demokracia. Nie sú to náhodné javy, ale náročné dary, ktoré volajú k zodpovednosti. Cieľom európskej integrácie je formovať mierové spoločenstvo takýchto štátov na báze spoločných hodnôt a so zámerom rozvoja a obhajoby ich spoločných záujmov.

V Bruseli ste boli ako eurokomisár zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť. Cenné skúsenosti ste po návrate domov mohli využiť vo viacerých oblastiach. Ako sa napĺňajú vaše očakávania?

Ide o nemateriálnu agendu, ktorá je však veľmi citlivá a dôležitá pre identitu a budúcnosť jednotlivých krajín i Európy ako celku. Vzdelanie je predpokladom rozvoja človeka a spoločnosti, pozdvihnutia kultúry, rastu konkurencieschopnosti, sociálnej inklúzie. Efektívne investície do vzdelania prinášajú najväčší výnos. Tu by malo Slovensko sústrediť svoje úsilie. Dostupnosť a kvalita vzdelania a odborná príprava spätá s potrebami praxe sa musia dostať do centra záujmu a podpory spoločnosti. Kultúra viac charakterizuje Európu než geografia. Jej podpora znamená nielen podporu identity, ale aj atraktívnosť tvorby hodnôt a rastu turizmu. Ovládanie materinského jazyka a cudzích jazykov patrí dnes k základnej výbave mladých študentov v Európe. Veľmi som podporoval a odporúčam mobilitu študentov, aby sa čím viac naučili pre svoju odbornú kvalifikáciu i ľudskú zrelosť.

Patríte medzi veľkých zástancov nespravodlivo prenasledovaných, intenzívne ste sa angažovali napríklad za prepustenie politického väzňa Alfreda Batistu na Kube. Angažujete sa aj za zastavenia prenasledovania kresťanov vo svete. S čím všetkým sa musíte vysporiadať pri týchto aktivitách, ktoré sa nedajú ničím zmerať?

Som presvedčený, že solidarita nemôže byť frakčnou. Z princípu univerzality ľudských práv je univerzálnou aj solidarita, ak ju prejavujeme. Inak sú to len frázy. Mám s manželkou Máriou už dávne roky viaceré na diaľku adoptívne deti vo vzdialených krajinách – v Albánsku a v Indii. Kuba – to bol prípad politickej adopcie, ktorá bola zameraná na podporu rodiny väzňa svedomia, odsúdeného na 14 rokov žalára! Dnes je už, chvalabohu, na slobode. Vo svete je veľa prenasledovania, útlaku, konfliktov, hladu a vojen. Aj my sme si cenili podporu či pomoc v čase komunistickej totality. Dnes sa takáto pomoc očakáva od nás. Je to základný prejav vďaky za slobodu, ktorú máme, a prejav spolupatričnosti s prenasledovanými vo svete i zodpovednosti za vývoj okolo nás. Ellie Wiesel kedysi povedal, že ľahostajnosť je sestrou zla. A zlo sa šíri hlavne tam, kde sú ľudia bezmocní a hlavne vtedy, keď sú tí okolo ľahostajní, ako nezainteresovaní diváci.

Prejdime k aktuálnej téme blížiacich sa parlamentných volieb, ktoré nás čakajú čo nevidieť. Akú predstavu máte ako predseda KDH o tom, čo potrebuje Slovensko po voľbách?

Slovensko potrebuje nielen stabilnú, ale hlavne zodpovednú vládu. Aby bola schopná s odvahou a rozvahou prijímať ozdravné opatrenia, aby sme mohli aj naďalej stavať lacnejšie diaľnice, mať lacnejšie lieky a mať mafiánov za mrežami. Toto sú napríklad tri druhy výsledkov ministrov za KDH, ktoré sú veľmi dôležité pre viac bezpečnosti, pre zamestnanosť a rozvoj regiónov a pre životnú úroveň obyvateľov. Ponúkli sme program Cesta pre Slovensko, chceme v ňom pokračovať, aby sme ponúkli aj cestu z krízy. Práve zodpovedný, transparentný a inovatívny prístup dokáže kombinovať striedme, udržateľné investície a ponúknuť ľuďom viac práce.

Na viacerých stretnutiach s občanmi ste sa nechali počuť, že konštruktívny pokoj prináša rozvoj a stabilitu krajinám. Myslíte, že Slovensko po voľbách môže konečne zažiť konštruktívny pokoj s transparentnejšou politikou?

Určite áno. Každý nachádza to, čo hľadá. A hľadáme to, po čom túžime. Tiež si želám v novom roku viac pokoja. Predpokladom k tomu je dobrá vôľa vytvárať pokoj a porozumenie. Lebo kde je pokoj, tam je stabilita. A kde je stabilita, tam má šancu aj potrebný rozvoj. Pre východisko z každej krízy sú potrebné svedomie a zdravý rozum. Chcem ako člen vlády i predseda politického hnutie, ktoré vyrástlo zdola od Novembra ´89, svojej domovine napomáhať k takejto perspektíve do volieb v marci i po ich skončení.

Chodíte po regiónoch, vidíte rozdiely. Zaujímalo by nás, čo urobilo KDH pre ľudí v Nitrianskom kraji?

Výrazne tomuto regiónu pomohla dostavba cesty R1, len ma mrzí za akú predraženú cenu. Je to krásny kraj a rád sa v ňom zastavujem. Uvedomujem si, že aj ľudia žijúci v tomto kraji potrebujú viac pracovných príležitostí a o to sa KDH snaží. Za úspech pokladám aj výsledky, ktoré dosahujeme na úrovni VÚC. Relatívne malý klub je akceptovaný v rámci koalície a presadzuje vážne projekty, ktoré pomáhajú ľuďom v regióne. Aj takto ľudia z KDH v Nitrianskom kraji dokázali, že prepojenie štátnej a regionálnej politiky je prínosom pre občanov Nitrianskeho kraja.

Komentáre

Komentár: 
ma pravdu, že výstavba R1 pomohla Nitrianskému kraju ale ešte väčší prínos by bol dokončenie R1 až do Ružomberka

Komentár: 
Aj to bude len v roku 2230 a mozno trochu neskor,ked nedojde asfalt!!!

Pridať nový komentár