Odchod Anny Záborskej na večnosť ma sprevádza niekoľkými silnými pocitmi vynarajúcimi sa súčasne.
Ľudská ľútosť a smútok udierajú v prvom momente. Rozlúčiť sa s dobrým človekom, hlbokým, láskavým a blízkym, mi nepotrvá len niekoľko formálnych dní, kým bude táto správa rezonovať spoločenskym priestorom.
Odpojiť sa od dlhoročného priateľa potrápi city.
Obdiv k jej dôstojnej múdrosti a kultivovanosti prejavu aj v nenadržajúcich diskusiách, ktorý bol pre ňu typický pri obhajobe hodnôt, ktorým neochvejne verila, ma napĺňa hrdosťou, že sme zdielali spoločný politický priestor. Pani Poslankyna.
Dar viery v nekonečno mi dovoľuje predstaviť si Anku smerujúcu do Božej náruče sprevádzanú húfom jej nenarodených malých priateľov, ktorí ju dobre poznajú ako svoju neoblomnú ochrankyňu. Cestou spievajú Blíž k Tebe, Bože môj…
Spi spokojne, česť Tvojej pamiatke!
Úprimnú sústrasť, Slovensko!
Palo Faktor
